Chris Cantell Discusses World News: Súboj Titanov... by Milota Sidorova

Šarvátky medzi Ruskom, Spojenými Štátmi a zvyškom sveta v otázke protiraketovej obrany pripomína hru na schovávačku po zotmení. Už je koniec, kričali by deti, vylezte! Ale ono to vlastne ani nebola hra . Pre nás, ktorý sme sa pred pár orkmi začali hrdiť titulom Európskeho občana je to skôr naopak. Koniec simulácie – tu ide o život.

Moje dnešné slová sa pokúsim čo najviac oprostiť osobných pocitov a zameriam sa na politický frmol okolo výstavby toho či oného radaru na území strednej Európy, ktorá dá sa povedať dnes stojí nie medzi dvoma ale aspoň troma stranami. Z jednej strany je to bezpečnostný systém Spojených Śtátov, ktorý bol bez dlhšieho rokovania s členmi NATO alebo Európskej Únie, predložený jednotlivým štátom únie osobitne. Veď ako sa vraví, lepšie sa zlomí jeden po druhom, ako naraz.

A výsledok horúčkovitého snaženia na oboch stranách? Bez dlhšej relevantnej diskusie a napriek takmer 80 percenému nesúhlasu samotných Čechov, odstupujúci predseda vlády Českej republiky Karol Schwarzenberg podpísal s Condoleezzou Riceovou zmluvu o výstavbe protiraketového radaru v Brdoch. Vzhľadom na svoje končiace obdobie, môžem len skonštatovať, že si empatický pán Schwarzenberg stihol ukrojiť svoj pekne mastný kus koláča strýčka Sama, za čo mu môžeme samozrejme už len vrelo poďakovať.

Hoci je k finálnemu schváleniu radaru potrebných ešte niekoľko odobrení na oboch stranách, vyzerá to, že Američania váhať nebudú. Ich kampaň na území Českej republiky už začala. A ako sa vyjadril samotný Schwarzenberg, nepodpisoval by predsa niečo, čo by v parlamente nemalo nádej na úspech.

A tak všetko smeruje k prítomnosti ďalšej armádnej americkej jednotky v srdci Európy – alebo lepšie povedané v jednej z bývalých krajín Sovietskeho zväzu.

Aj keď sa vraví, že minulosť by minulosťou ostať mala, Rusko nikdy celkom nezabudlo na odchod, stratu svojej ríše v 89tom. Ostávajúce ruské komunity v Ukrajine, Lotyšsku, Estónsku alebo Bielorusku stále cítia a neboja sa dokázať, že toto je stále zem, ktorá 'vždy' patrila Rusku. Patriotizmus na nesprávnom mieste.

Ruská hrdosť utŕžila svoje aj posledným rozširovaním NATO, ktorý prijal medzi svojich členov niekdajších vazalov Sovietského zväzu. Nálada sa tiež zhoršuje ohľadom plánovaného decembrového vstupu Ukrajiny do NATO. Moskva sa netají, že by mohla ľahko poprieť suverenitu štátu, s ktorým má bezprostredné hranice.
Ale nie všetko je záležitosťou prežitej hrdosti. Podorzrievavosť voči americkému systému pomaly, krok za kromo sa približujúcemu k vlastným hraniciam vyvoláva skratové a agresívne reakcie najvyšších politikov.

Preložené do reality, povedzme, že prezident Českej Republiky, Václav Klaus už stihol obdžať extrémnu odpoveď Moskvy o tom, že niekoľko rakiet z ich tisícového arzenálu by mohlo ľahko skončiť napríklad aj vo veži katedrály sv. Víta.
S odpoveďou sa Klaus dlho netrápil a odkázal, že by on sám možno mohol vyskúšať tie svoje v kúpeloch Karlovych Varov, ktoré sú len tak medzi rečou, takmer ruskou záležitosťou. Slovíčkarenie avšak prerástlo do činov a Českej republike čoskoro vyschol jeden z ruských ropovodov...

Toto je iba malá ukážka 'prestavby' európskeho bezpečnostného systému, tak ako bol ohlásený NATOm. Protiraketový štít v Litve, radar v Poľsku a Česku – to všetko Moskvu popudilo k reakcii viac než prehnanej. Ale, skúsme si teraz zrhnúť tých pár argumentov Americkej iniciatívy.

Radary na spomínaných územiach by mali rozšíriť bezpečnostný systém NATO voči útokom z už aj tak obsadeného Iránu. Podľa Američanov, Iránci disponujú strelami Shahab 3, schopnými doletu až 1300 kilometrov, čiže zásah Izraelu, Turecka, Grécka a Rumunska...Iránci taktiež pokračujú vo vývoji Shahab 5, pred ktorou by v bezpečí neboli ani obyvatelia Dánska.
Samotní Iránci sa zatiaľ šikovne vyhýbajú akémukoľvek vyhláseniu o možnosti použitia striel voči európskemu cieľu.

NATO koncept amerického rozšírenia schválilo dokumentujúc, že každý člen Európskej Únie má právo na takúto ochranu. Nutné povedať, že dosah radarov a štítov nedokáže pokryť práve zmieňované Grécko, Rumunsko a Turecko, krajiny práve na dostrel iránskych rakiet.

Ak by sme sa zamyslíme nad reálnou hrozbou iránskeho útoku, skúsme si ozrejmiť prítomnosť amerických vojenských síl na jeho hraniciach. Obsadili Irak, Afganistan a Pakistan a systematicky zamedzujú všetky možné prístupové cesty. Bolo by pre ne tak nepravdepodobné nevšimnúť si a neeliminovať potenciálne nebezpečenstvo z takej blízkosti?

A po tretie, môže tu dnes niekto veriť sľubu, že americká vojenská sila ani v najmenšom nepôjde proti Rusku? Nikdy neboli tak blízko.

Akokoľvek, Američania Rusku verejne ponúkli spoluprácu na svetovom bezpečnostnom systéme. Moskva túto ponuku jedným razom zmietla zo stola. A prvé oficiálne stretnutie Busha a Medvedeva sa na túto tému nemohlo skončiť inak než ostrou roztržkou.

Ľudia sa oddávna snažili priblížiť bohom. A niektorí sa bohmi aj stali. Fraška alebo tragédia miliónov?





related story: http://news.yahoo.com/s/csm/20080729/ts_csm/ocoldwar;_ylt=AvfuSFucGcTwSOni8b9WdZ.s0NUE

by Milota Sidorova for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.<br><br><font size=2>These news are original content from young talents around the world and are selected for you by Chris Cantell.</font><br>

edited by Beata Biskova